VOICES FROM THE CENTER
Central Europeans reflect on life before the fall of the Berlin Wall
Participants AboutPartners


Štefan Zvarík

Čo bolo nebezpečné, bol nedostatok poznatkov

Žilina, Slovensko, 2009
Slovak English

Štefan Zvarík, bývalý učiteľ, malopodnikateľ na dôchodku

Komunizmus nebol až taký nebezpečný. Čo bolo nebezpečné, bol nedostatok poznatkov. To mohlo ľudí naozaj zraniť.

Veľa členov strany bolo nevzdelaných a nevedeli, aké dôsledky má ich konanie. Nevedeli, ako sa ľudia naozaj cítili a čo v skutočnosti robili. Nikto nehľadal pravdu, ale každý dával pozor, čo kto robí a hľadal v jeho činnosti predovšetkým niečo podozrivé. Nesprávny úsudok o činnosti sledovaného potvrdený straníckou organizáciou bol najväčším nebezpečenstvom pre ľudí. Triedny nepriateľ bol, podľa ideológie, všade a mohol byť v každom človeku. Trest bol priamoúmerný výške, na ktorej straníckej úrovni sa posudzoval obvinený. Tak v línii strany ľudí odsudzovali na ťažké a dlhodobé tresty  a popravy. Keď chceli niekoho psychicky zlomiť a občiansky znemožniť, uväznili ho. Veď snaživých udavačov – tvorcov upodozrievania a falošných obvinení bol dostatok.

Bol som členom komunistickej strany, hoci môj brat bol politický väzeň v uránových baniach. Vedúci v podniku, kde som robil, o mne napísal kladnú správu, takže som mohol ísť do školy. Členom strany som sa stal až ako učiteľ s praxou.

Keď v roku 1968 prišli vojska potlačiť kontrarevolúciu , ktorá neexistovala, uviedol som niekoľko myšlienok do rezolúcie – vyhlásenia školy proti invázii. V tom čase som bol učiteľ na strednej škole v Bratislave. Vyhlásenie sa rozšírilo po rôznych školách. Pri straníckych previerkach mi kládli za vinu spoluautorstvo na rezolúcii a jej doručenie na iné školy. Povedal som, že čo som napísal, bolo na obranu našej vlasti, a že to nebolo myslené zle. „Som z robotníckej rodiny. Môj otec bol robotník. Moja matka je robotníčka. Ja som bol tiež robotník.‟ Tajomník obvodného výboru, ktorý bol aj predsedom preverovacej komisie mi povedal, že nemám znevažovať robotnícku triedu.

Odvtedy som vedel, čo je proti mne. Nedostatok vedomostí, bol proti mne.

Najväčšou zmenou po revolúcii bolo, že som sa musel o seba postarať. Predtým sa o všetko postaral štát. Teraz je každý zodpovedný sám za seba. Veľa ľudí si ešte stále myslí, že vedia všetko, a súdia iných. Stále je tu nedostatok vedomostí. Len to už nie je také nebezpečné ako predtým.

Tento rozhovor sa uskutočnil v slovenčine s pomocou prekladateľa
Foto: Janeil Engelstad

Previous interview
Next interview
·
Ideology Suppression Revolution Freedom Hope Values Identity